ROZHOVOR s: Viktória Laurent-Škrabalová

10.02.2018

Máme tu ďalší rozhovor a tentokrát s autorkou krásnej zbierky básní Spiatočný lístok na západ a okrem toho aj iných kníh. Aký má autorka žijúca v Paríži názor na slovenskú literatúru? Prečo podľa nej ľudia málo čítajú poéziu? To sa dozviete v rozhovore. :)

Viktória Laurent-ŠkrabalováCestovateľka, ochranárka prírody a reálna optimistka.

Píše takmer odjakživa a dúfa, že ju okolitý život dokáže

inšpirovať až do konca.

Najviac zo všetkého ju vytáča nespravodlivosť.

:::::::::::::::::::::::::::::


1. Ako a kedy ste začali s písaním?

Začala som ako školáčka. Posielala som rýmovačky do Ohníka a Slniečka. Asi ako jediná z triedy som nadšene písala slohové práce. Dokonca som ich písala spolužiakom...

Bola som neustále zahrabaná v knihách. Keď knihy doma nestačili, vymetala som prešovské knižnice. Bola som ohromená silou slov a mala som obrovskú predstavivosť. Potreba písať prišla sama od seba.

2. Čím sa pri písaní básní inšpirujete?

Možno je to otrepaná odpoveď, ale inšpiruje ma svet, každodenný život a tiež vlastný citový život.

Niekedy stačí pohľad na bezdomovca kľačiaceho v kuloároch metra, inokedy cinknutie lyžičkou o šálku kávy v parížskej kaviarni. Mnohokrát sa stane, že ma inšpiruje jedno slovo. Stačí, aby bolo ľubozvučné a od neho sa potom odvinie celá báseň.

3. Čítala som vašu zbierku básní Spiatočný lístok na západ. Môžete nám prezradiť, ako vznikajú vaše básne?

Zvyknem prirovnávať písanie básní k špongii. Nasávam udalosti, slová, tváre, pocity. Mám v kabelke vždy notes a pero. Značím si vety, slová. Niekedy ma to prepadne v metre, v kine alebo na koncerte. Panika nastáva, keď pri sebe kabelku nemám. Vtedy chytám, čo je po ruke alebo sa snažím zapamätať si verše, kým nedôjdem domov. Potom si k tomu sadnem a napíšem kompletnú báseň. 

4. Okrem básní však píšete aj prózu. Čím sa pri jej písaní inšpirujete?

Písanie prózy je zdĺhavejší proces. Vychádzam zo skutočnosti (niekedy z vlastných snov). Myšlienky si postupne značím a príbeh sa zvrtne na dystópiu. Mám pesimistický pohľad na budúcnosť. Ľudstvo je nepoučiteľné. Moje poviedky majú sociálny a environmentálny nádych. Dotýka sa ma ako sa ľudstvo správa k svojim vlastným a k svojmu prostrediu. Obidve sú nerozlúčiteľné. Ak sa človek nevie vžiť do kože toho druhého, správať sa k nemu s úctou, nebude to vedieť ani v súvislosti so životným prostredím.

5. Aké sú vaše spisovateľské plány?

S vydavateľstvom Trio Publishing chystáme novú detskú knihu, ktorá by mala vyjsť tento rok. Maličké belgické vydavateľstvo prijalo rukopis mojej zbierky francúzskych básní, ktorá vyjde taktiež tento rok.

Pracujem na detskej knihe vo francúzštine a mám rozpísaný dystopický román v slovenskom jazyku.

S kamarátom Jankom Juhaniakom pracujeme na nádhernom projekte o Paríži.

O plány teda nie je núdza.

6. O inšpirácii sme tu už hovorili, no ako milovníčku poézie ma zaujíma, či sú aj nejakí básnici, ktorí vás v tvorbe inšpirujú?

Veľkou inšpiráciou pre moju poéziu je Majakovský, ktorého som čítala až tu v Paríži. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na Charlesa Baudelaira alebo Arthura Rimbaud.

Momentálne čítam poéziu od Mariny Cvetajevovej. Je plná metafor a je z nej cítiť autorkinu lásku k životu.

Obrovským objavom bol pre mňa palestínsky poet Mahmoud Darwich. Jeho tvorba spája intímne s kolektívnym, lásku k žene s láskou k zemi, túžbu žiť s túžbou po politickom boji.

Minulý rok som objavila poéziu belgičana Lea Beeckmana. Škoda, že to bolo pri smutnej príležitosti prejavu úcty po jeho smrti. Z každého verša srší človečenstvo.

7. Aké sú vaše najobľúbenejšie knihy či autori?

Je množstvo kníh, ktoré ma zaujali, poznačili. Spomeniem hádam Parfém od Patricka Suskinda, Sto rokov samoty od Gabriela Garcia Marqueza, Príliš hlučnú samotu od Bohumila Hrabala.

Mám rada Arta Paasilinnu pre humor a energiu srčiacu z jeho kníh. Tiež Kenneth Cook je vynikajúcim autorom humorných poviedok výstižne opisujúcich Austrálčanov žijúcich v buši.

Z iného súdka je Svetlana Alexijevičová, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru a majsterka v umeleckej dokumentárnej próze.

Mám rada fantastickú literatúru. Mojimi obľúbencami v tomto žánri sú Karel Čapek, Michael Moorcock, Jack Vance.

8. Aký máte názor na slovenskú literatúru?

Slovenská literatúra sa vydala nesprávnym smerom. Vzdialili sme sa od kvality. A predsa na Slovensku je veľa nadaných, kvalitných autorov!

Na Slovensku vydavateľstvá často stavajú na známych tvárach ako na záruke predaja.

Literatúra sa stala vulgárnym obchodom. Slovenský trh je presýtený brakom a čitatelia majú problém vybrať si.

Mám možnosť porovnávať francúzsky knižný trh so slovenským. Dobrým príkladom sú obálky kníh. Vo Francúzsku sú jednoduché, málofarebné, oko priťahuje titul knihy. Čo znamená, že sa apeluje na myslenie. Čitatelia si potom vyberajú podľa popisu knihy na obálke. Zamestnanci kníhkupectiev zvyknú pripevniť na obálku knihy, ktorá ich oslovila, krátky popis a odporúčanie. To tiež pomáha čitateľom pri výbere.

Na Slovensku pútame obalom. Čím farebnejší, krikľavejší, "ukričanejší", tým lepšie. Je to marketingový ťah. Obsah je však často prázdny. Ako vravela moja babka: "Načo je pekná miska, keď sa z nej človek nenaje."

9. Dnes ľudia veľmi poéziu nečítajú. Čo myslíte, prečo to tak je?

Žijeme v uponáhľanom svete, čo znamená, že často robíme veci povrchne. Iba zľahka sa ich dotkneme, a ideme ďalej. Pre poéziu je potrebný čas. Sadnúť si, začítať sa, zahĺbiť sa do nej. Pretože poézia je koncentrácia pocitov. Ak by sme literatúru prirovnali k parfému, tak poézia je jej základnou esenciou. Zložkou, bez ktorej sa nezaobíde.

Vydavateľstvá sa nesnažia poéziu dostať medzi ľudí. Málo ju propagujú. Myslím, že tým ľudí o veľa ukracujú.

10. A nakoniec: čo si myslíte o tomto projekte?

Spomínala som, že na Slovensku je veľa kvalitných autorov. Čitatelia si však z množstva kníh, ktorými je slovenský trh zaplavený, nevedia vybrať.

Preto je projekt ako Podporujme slovenských autorov veľmi vítaným. Umožňuje čitateľom dozvedieť sa viac o slovenských knihách a o autoroch ako takých. Čitatelia a fanúšikovia kníh radia čitateľom. Delia sa o zážitky a pocity z čítania. Presne o to ide. O využitie média, akým je internet, na podelenie sa o informáciu. O kvalitných slovenských autoroch je treba informovať.

Ďakujem pekne za poskytnutie rozhovoru. :)