RECENZIA: Šepot dúhy (Simona Kutišová)

05.01.2018

Recenziu napísala Dominika Škerková

Poznáte projekt PSA? Je to projekt na podporu slovenských autorov, ktorý založila mladá autorka Dominika Hladíková. Tento koncept ma veľmi oslovil, pretože si myslím, že je mnoho kvalitných slovenských autorov, o ktorých ľudia netušia. V dnešnej uponáhľanej dobe je naozaj ťažké si vybrať z množstva kníh a preto je mi nesmiernou cťou, že môžem spolupracovať s Dominikou a projektom PSA. V rámci toho chcem poďakovať Dominike, že mi umožnila napísať moju prvú recenziu v rámci projektu PSA.

Prvá knižka, ktorá sa mi dostala do rúk je od Simony Kutišovej - Šepot dúhy. Na toto dielo som sa tešila od momentu, odkedy som si knižku vybrala. Ako prvé ma zaujal obal, ktorý pôsobí jednoducho, no zároveň zaujímavo. Je to hra farieb a obal pôsobí veľmi realisticky. Pevná väzba dodáva knihe šarm a tak ju môžete pevne chytiť do ruky bez toho, aby ste sa báli, že sa poškodí. Čo sa týka obsahu, alebo deja, tak ma Šepot dúhy zaujal už od prvej strany. Hlavnou postavou je mladá študentka Kristína, ktorá práve ukončila maturitný ročník a pripravuje sa na prijímačky na vysokú školu. Kristína miluje svojho dedka, ktorého odmalička volá Dede. S rodinou sa rozhodnú stráviť leto u dedka bývajúceho na dedine. Tam sa Kristína po prvý krát stretáva s novými susedmi, kde ju najviac osloví tajomný Michal, ktorý si nikoho nepripúšťa k telu.

"Niekedy si život naplánujeme do poslednej minúty, no on sa nám iba smeje. Zaútočí na najzraniteľnejšie miesta nášho srdca, aby nám dal pocítiť, kto je tu pánom. A nám potom zostáva jediné: prežiť tie chvíle, čo nám núka, čo najlepšie. Aj s chybami, ktoré každý z nás robí. So svojimi najbližšími. Aby sme raz neľutovali, že sme zatvorili oči pred tými, ktorí našu pomoc naozaj potrebovali."

Z anotácie, ktorú kniha ponúka som najprv nevedela, čo očakávať. Vôbec by som nepredpokladala, že kniha na mňa citovo zapôsobí. Z prvého dojmu romantickej "lovestory" sa razom stala kniha plná emócií. Nielen fyzických, ale aj psychických. Čo ma najviac prekvapilo je, že autorka sa v diele nebála zakomponovať chorobu, o ktorej sa v dnešnej dobe nerado hovorí - rakovine. V knihe sa postavy vyvíjajú, takže čitateľ nemá pocit, že dej stagnuje. Práve naopak. Vyvíja sa.

"Študentka Kristína nadovšetko miluje svojho dedka. Do jeho susedstva sa nasťahuje nová rodina s dvoma synmi. Starší z bratov Michal je nepríjemný a prská na celý svet. Nikoho si nechce pustiť k sebe bližšie. Jediný, ku komu dokáže byť skutočne milý, je Kristínin chorý dedko. Tento vzťah však v Kristíne vzbudzuje žiarlivosť a vyvoláva v nej všelijaké otázky. Stále dumá nad tým, prečo pekný mladík nikomu nedovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Peter je bratov pravý opak, aj keď ich spája niečo, čo by zo života veľmi radi vymazali. Tragédia. Peter je napriek hendikepu srdečný a veselý. Ale aj jeho niečo ťaží a dúfa, že práve Kristína môže jeho ponurý život presvetliť. Michal však neverí, že toto dievča je to pravé pre jeho brata, ktorého celý život chráni. Ako sa k tomuto všetkému stavia Kristína?

Príbeh o sile priateľstva a o láske k rodine..."

Čo mi je veľmi sympatické, tak to, ako dokázala autorka opísať vzťah Kristíny a dedka. Od úplného začiatku, až po samotný koniec knihy si udržal jednu peknú dejovú líniu, aj napriek okolnostiam, ktoré sa v knihe udejú. Taktiež pozitívne hodnotím aj "milostný trojuholník" Kristíny, Michala a Petra. To, čo sa dnes berie ako klišé každej knihy, tak v tejto to autorka poňala veľmi reálne. Čo mi však trochu prekážalo, boli samotné pasáže Kristíny a Petra, kedy som mala pocit, že hlavná postava sa nevie rozhodnúť medzi ním a Michalom. Pritom bolo jasné cítiť, že to Kristínu tiahne k Michalovi, no z konverzácií s Petrom tomu nenasvedčovalo. Ďalšou vecou, ktorá mi prekážala je, že smrť Petra skončila veľmi rýchlo. Aj keď je v knihe uvedené, ako sa všetko stalo, tak som mala pocit, akoby sa to zbehlo všetko veľmi rýchlo. V prvom momente som mala pocit, že to je iba jeden veľký omyl. No nie vždy je všetko podľa našich predstáv.

Celkovo knihu hodnotím pozitívne, nakoľko si myslím, že autorka opísala všetky dejové línie realisticky, takže som ako čitateľ mala pocit, že sa tam nachádzam a zažívam všetky pozitívne a negatívne momenty s postavami v knihe.